Čo je litofánia: biely plast, ktorý po zasvietení začne dýchať

Alex

Prvá reakcia zákazníka pri preberaní litofánie býva vždy rovnaká — mierna skepsa. Dostanú do ruky 4-milimetrovú vrstvu bieleho PLA, na ktorej pri dennom svetle vidno nanajvýš hmlisté obrysy. Nič, čo by pripomínalo fotku ich dcéry.

Kúzlo sa deje v momente, keď sa za plastom rozsvieti žiarovka.

Litofánia funguje na princípe, ktorý vymysleli Francúzi v 20. rokoch 19. storočia — vtedy z porcelánu, dnes z 3D tlačiarne. Hrúbka materiálu v každom bode priamo určuje, koľko svetla ňou prejde. Kde je vrstva tenká, svetlo preniká skoro voľne a vzniká biely bod. Kde je hrubá, zostane tieň. Tlačiareň teda neskladá farby — skladá reliéf, ktorý sa číta len zozadu.

V praxi to znamená, že z každého pixelu sa stane fyzický hrbolček s presnosťou ±50 μm. Fotka starej mamy s 2000 pixelmi v šírke sa premení na 2000 rôznych hrúbok, ktoré tlačiareň v Prešove odhodí vrstvu po vrstve počas niekoľkých hodín.

Výsledkom je objekt, ktorý vám cez deň nepovie nič. Večer ho rozsvietite a tvár sa objaví s hĺbkou, akú plagát nikdy nedosiahne — lebo nepozeráte na tlač, pozeráte cez ňu. Všetky dostupné modely nájdete v našom kompletnom katalógu.

Preto to funguje aj u skeptikov. Kým nevidia to rozsvietenie, myslia si, že kupujú biely kus plastu. Po rozsvietení už vedia, že kupujú svetlo s tvárou.

Späť na blog